Úvodná strana » Články » Vápnik  

Vytlačiť stránku


VÁPNIK – DÔLEŽITÝ PRVOK PRE NAŠE ZDRAVIE
Mgr. Danka Čechvalová

Andulka na mojom kolene ma svojou prítomnosťou upozorňuje, že jej nesmiem zabudnúť rozomlieť škrupinu z uvareného vajíčka alebo kúpiť sépiovú kosť, aby bola zdravá, mala pevné kosti a pekné pierka. Lebo škrupiny i sépiová kosť obsahujú vápnik. Toto slovo počujem zo všetkých strán a tak, ako ho potrebujú vtáčiky, je nepostrádateľný i pre naše zdravie.

ČO TO VÁPNIK JE

Je to chemický prvok (Ca), minerál, ktorý v našom tele
-       je nevyhnutný pri stavbe všetkých kostí a zubov
-       je súčasťou všetkých telových tekutín
-       má úlohu pri regulácii nervosvalovej vzrušivosti
-       má úlohu pri regulácii nervosvalovej kontrakcie (sťahov)
-       má úlohu pri aktivácii niekoľkých enzýmov (enzýmy sú látky, ktoré urýchľujú spracovanie prijatej potravy na čo najlepšie využiteľné zložky pre naše telo)
-       má úlohu pri regulácii činnosti srdca
-       zúčastňuje sa pri procese zrážania krvi (vápnik zohráva významnú úlohu pri liečbe hemofílie – nedostatočnom zrážaní krvi)
-       zúčastňuje sa na tvorbe mlieka
-       zúčastňuje sa regulácie funkcie vnútorného ucha
-       zúčastňuje sa procesov vo vnútri buniek

JE NEVYHNUTNÝ PRI STAVBE KOSTÍ A ZUBOV

        V tele sa nachádzajú asi 1-2 kg vápnika a 1 kg fosforu, z toho práve v kostiach je ho 98%, fosforu 85%. Zvyšné percentá sa nachádzajú v telových tekutinách, kde sa zúčastňujú na stavbe a činnosti buniek a na zrážaní krvi. Kosť obsahuje 85% kalciumfosfátu, 10% kalciumkarbonátu, soli magnéziumfosfátu, kalciumfluoridu, kalciumchloridu, stopy sodíka a draslíka. Slovo kalcium = vápnik a opakuje sa tu často, takisto i fosfáty = zlúčeniny fosforu a ešte magnézium, fluór, sodík, draslík. Ale pozor!!!

KOSŤ JE VEĽMI ŽIVÝ ORGÁN

        Obsahuje veľa buniek (najmä bunky kosť vytvárajúce a bunky kosť rozkladajúce) a je mimoriadne bohatá na cievy. Prietok krvi kosťami človeka je okolo 200 - 400 ml/min. Z toho vyplýva, že v kosti neustále prebieha proces budovania ale i odbúravania minerálov a jej bielkovinovej štruktúry, do ktorej sa tieto minerály ukladajú. Kostné minerály musia byť zachované v kostiach i mimo nich v určitom vzájomnom pomere tzv. HOMEOSTÁZE. Jej narušenie môže viesť

-       k rôznym poruchám funkcie buniek (svalovej slabosti, tetanii až kóme)
-       k poruchám stavby kostry – osteoporóze – rednutiu kostí, to znamená, že v kosti dochádza k väčšiemu odbúravaniu minerálov, kosť je krehká, lámavá
-       k osteomalácii – zmäknutiu kostí spôsobenému stratou vápenatých solí.

Pretože v homeostáze kostných minerálov majú veľký význam okrem kostí i obličky, jej narušenie často ovplyvňuje aj ich stav. Môže vzniknúť
-       ukladanie solí v obličkových kanálikoch (nefrokalcinóza)
-       výskyt kameňov (nefrolitiáza)
-       močenie viac v noci ako cez deň (nyktúria)
-       nadmerné vylučovanie moča (polyúria)
-       riedky moč (hypostenúria)

Posledné tri príznaky sú počiatočnými indikátormi prvých dvoch stavov.

Tu by som sa chcela s vami podeliť o jednu svoju osobnú skúsenosť. Od mlada trpím na chronický zápal močových ciest. Neviem presne, čo ho spôsobilo, ale to teraz nie je podstatné. Pravidelne som mávala neznesiteľné záchvaty bolesti močového mechúra a neskôr i obličiek. Problémy sa objavovali častejšie, keď som užívala vápnik (šumivé kalcium, ktoré sa odporúčalo na zvýšenie odolnosti proti ochoreniam). Odkedy som začala pravidelne cvičiť aerobik, bolesti sa vytratili. Domnievam sa na základe skúseností ale i preštudovanej literatúry, že to súvisí s vylučovaním odpadových látok prostredníctvom potu, čím sa výrazne odľahčujú močové cesty vrátane obličiek. Keď určitý čas necvičím (1-2 týždne), mechúr i obličky mi dajú najavo (zatiaľ jemne), že im čosi chýba. Našťastie som si už tak zvykla na pravidelný pohyb, že už si ani neviem predstaviť, že by som im dala možnosť, aby sa prihlásili dôraznejšie.

VSTREBÁVANIA VÁPNIKA A FOSFORU

        Vápnik a fosfor sa do organizmu vstrebávajú v tenkom čreve (jeho častiach – v hornom dvanástniku a lačníku). Vstrebávanie v čreve je podporované D-vitamínom a ovplyvnené pH (kyslosťou). Čím je črevný obsah alkalickejší (cukor, biela múka, tuk, nadbytok bielkovín), tým je nižšia rozpustnosť vápenatých solí a ich vstrebávanie. Potrava primerane bohatá na bielkoviny zvyšuje vstrebávanie vápnika. Naopak, voľné mastné kyseliny alebo v potrave prítomné organické kyseliny (kyselina šťavelová), fytáty (nachádzajú sa v zelenine) a tráviace soli (používajú sa pri výrobe tavených syrov) vstrebávanie znižujú.

NEDOSTATOČNÝ PRÍJEM VÁPNIKA

Môže byť:
-       absolútny – vylúčením mliečnych výrobkov zo stravy. V okruhu mojich známych poznám veľa ľudí s rozpadnutými zubami a krehkými kosťami. Títo práve v období rastu neznášali a nejedli mliečne výrobky bohaté na vápnik;
-       relatívny – vzhľadom na veľmi vysoký príjem bielkovín, fosforu, fytátov a oxalátov (šťavel) v strave, alebo pri zvýšených nárokoch organizmu na vápnik napr. v gravidite alebo počas laktácie.

NA SPRACOVANÍ VÁPNIKA SA PODIEĽA

1.      Vek – efektívnosť vstrebávania vápnika sa vekom znižuje.
2.      Poruchy trávenia v čreve – vstrebávanie vápnika je znížené po operácii žalúdka, čreva, pri ochoreniach pankreasu, pečene aj čreva. Jeho zrýchlená peristaltika (pohyb) takisto obmedzuje spracovanie vápnika.
3.      D-vitamín – je nevyhnutný pre vstrebanie vápnika. Získava sa buď pobytom na slnku, alebo potravou obohatenou o D-vitamín z olejnatých rýb.

D-vitamín

o       ovplyvňuje a reguluje črevný transport vápnika a fosfátu
o       reguluje pohyb vápnika a kontrakciu svalov
o       podporuje obličkové znovuvstrebávanie vápnika a fosfátu
o       podporuje tvorbu kostí

Hormóny, ktoré ovplyvňujú spracovanie vápnika a fosfátu len za určitých fyziologických okolností (kalcitonín, prolaktín, rastový hormón, inzulín, thyreoidné hormóny, glukokortikoidy a pohlavné steroidy). Považujú sa za druhotné regulátory, ich nedostatok ani nadbytok nevedie k takým poruchám homeostázy vápnika a fosfátu, ako pri nedostatku alebo nadbytku parathormónu a D-vitamínu.

4.      Parathormón – tvorí sa v prištítnych telieskach, riadi postup vápnika a fosfátu bunečnými membránami kostí a obličiek. V kosti ovplyvňuje aktivitu buniek rozrušujúcich kostné tkanivo. Jeho nadbytok zvyšuje kostné vylučovanie vápnika a fosfátu.
5.      Kalcitonín – hormón štítnej žľazy, spomaľuje vylučovanie vápnika z kostí do krvi.
6.      Estrogény – vieme, že s pribúdajúcim vekom a zníženou tvorbou ženských hormónov (estrogénov) dochádza k zvýšenému uvoľneniu vápnika z kostí, čo môže viesť až k osteoporóze a riziku zlomenín i pri nepatrnom náraze. Dá sa tomu predísť správnou životosprávou, hormonálnou substitučnou terapiou, pravidelnou pohybovou aktivitou.
7.      Imobilizácia – nedostatok pohybu zapríčiňuje tzv. KALCINÚRIU – vylučovanie vápnika močom, vzniká v dôsledku vyplavovania vápnika z kostí.

PRÍJEM VÁPNIKA

Primeraná denná dávka vápnika by mala byť okolo 800 - 1500 mg, z ktorých sa absorbuje 100 - 250 mg v tenkom čreve. V potrave sa vápnik nachádza v mliečnych výrobkoch, sardinkách s kosťami, tmavozelenej listovej zelenine (najmä kel obsahuje ľahko vstrebateľný vápnik).

Dennú dávku by mali tvoriť 3-4 porcie mliečnych výrobkov
-       2,5 dl mlieka (lepšie je acidofilné)
-       1 biely jogurt
-       plátok tvrdého syra

Preukázalo sa, že príjem vápnika zo stravy je účinnejší ako jeho príjem v suplementoch (doplnkoch výživy). Túto možnosť by mal posúdiť lekár po predchádzajúcom zdiagnostikovaní. V mojom jedálnom lístku sa často objavujú zemiaky so syrom zapečené v trúbe, varené zemiaky posypané syrom, zapečená brokolica so syrom, kura so syrom, špagety so syrom, dusená zelenina so syrom, syrové tousty. Sú to jednoduché a rýchle jedlá.

Posledné výskumy navyše potvrdili, že ľudia so stravou bohatou ma vápnik sú schopní znížiť svoju hmotnosť rýchlejšie, ako ľudia so slabším prísunom vápnika.

POZOR NA POTRAVINY, KTORÉ URÝCHĽUJÚ ODBÚRAVANIE VÁPNIKA Z KOSTÍ

Kofeín – podporuje vyplavovanie vápnika z tela. Všetci dobre vieme, že práve ľudia so sedavým zamestnaním, nedostatkom pohybu si radi zafajčia a dajú pritom niekoľko kávičiek denne.

Alkohol, fajčenie, nadmerné solenie.
Nadbytok živočíšnych bielkovín – poškodzuje pečeň, obličky a zvyšuje vylučovanie vápnika.
Nadbytok tukov – s vápnikom tvoria mydlá a vylučujú sa z tela von.
Jednoduché cukry – zákusky, čokoláda, sladené nápoje, rafinované cukry
Kyselina fytová – jej soli sa nachádzajú v strukovinách, obilí, zrnkách i otrubách, viažu sa na vápnik, železo a zinok a tie sa ťažšie vstrebávajú.

ZÁVER

Ako odbornej asistentke na vysokej škole a cvičiteľke aerobiku mi nedá dodať, že práve pohybová aktivita patrí tiež medzi najdôležitejšie faktory tzv. „zdravých kostí“. Aktívny pohyb, správna životospráva a prísun D-vitamínu (zdravý pobyt na slniečku) do 25-30ho roku života, to sú pevné a zdravé kosti. Potom sa postupne mení pomer budovania a búrania kostí. Búranie začína prevažovať. Ale! Ľudia, ktorí pravidelne rekreačne športujú, majú hustotu kostí o 20-40% vyššiu ako nešportujúci. V jednom z predchádzajúcich čísiel Figúry som spomenula pozorovania kozmonautov, ktorým sa už po 4 dňoch pobytu v beztiažovom stave vo vesmíre vylučoval vápnik močom z tela von a redli im kosti. Po návrate na zem sa cvičením tento stav po 14 dňoch podarilo zastaviť. Vrátiť kosť späť do pôvodného stavu nie je možné. Preto je potrebné aspoň udržiavať ten stav, ktorý je, aby nedošlo k jeho zhoršeniu. Z hľadiska prevencie rednutia kostí (osteoporózy) sú vhodné pohybové aktivity, pri ktorých sa kladú na kosti určité mechanické nároky. Sú to aeróbne aktivity: rýchla chôdza, beh, beh na lyžiach, aerobik – bodystyling – dolné končatiny poskytujú antigravitačnú oporu celému telu. Jazda na bicykli a plávanie majú o niečo menší účinok práve z dôvodu menšieho využitia hmotnosti a gravitácie tela. Zistený bol i kladný vplyv primeraných silových cvičení na hustotu kostí.

Poznám ženu, ktorá nefajčí, pravidelne cvičí, snaží sa udržiavať zlé stravovacie návyky v určitej norme a napriek tomu, že už je v menopauze (49 rokov) má kosti mimoriadne pevné. Odmerané lekárom na špeciálnom prístroji (takéto vyšetrenia sú dnes bežne dostupné).

Určite stojí za to aspoň sa nad sebou zamyslieť. Ako žijeme a najmä ako učíme žiť naše deti. Žiaľ, treba priznať, že lámavosť kostí už v školskom veku, obezita malých detí a nedostatok pohybu, ktorý má na to najväčší vplyv, je u nás celkom bežným javom.